Chutnalo všetkým, aj deťom.Akurát pani E si dala caprese šalát, ktorý bol naozaj veľmi diétny, keď
zoberiem do úvahy veľkosť porcie. A smolu mala aj pri kávičke, keďže si dala
pravé ristretto a to bol len jeden nefalšovaný taliansky hlt, oproti našim café
latte.
Ale v globále veľmi chutné jedlo, kids friendly, nice design / určite
navštívte WC / a príjemná obsluha.
Po chutnom obede, prechádzka ako sa patrí smerom do hotela. Krásne sa nám
podarilo unaviť deti a bazén to už len dokončil.
Hurá, pekný večer pred nami – ktorý nebol nijak zvláštny, skôr tradičný s
fľašou v ruke. Samozrejme sa pilo vínko z pivnice Zemianskych Sadov.
Na druhý vetrompožehnaný deň
sme mali možnosť ochutnať pravú maďarskú “čipoš” kuchyňu na jarných trhoch.
A potom hurá sa zohriať do STARBUCKS.
Čoby to bolo za veľkú noc bez šibania a hľadania vajíčok. Toľkú radosť sme
si nemohli nechať ujsť.
Po ceste domov sme sa zastavili v Esztergom, v reštaurácii Mediterraneo
Fogado, iba pár metrov od spojovacieho mosta so Štúrovom.
Mojim druhým najobľúbenejším sviatkom bola vždy VEĽKÁ NOC.
Celá rodina prežívala sviatky pohromade, navštívili nás aj vzdialení
príbuzní, hlavne mužského pohlavia, aby nás mohli do krásy a zdravia vyšibať,
varili a piekli sme samé dobroty a nemuseli sme ísť do školy.
Vo veľkonočný pondelok sa veru diali vážne veci. Bratranci našej maminy
mali inak pripravené kulehy a vždy bola u nás doma na záver potopa.
Dokázali vymyslieť také chytáky, že už aj bola mama, babka a my vo vani
plnej vody.
Darmo lamentovala pani M. nad účesom. Hneď bolo vďaka vode po ňom.
Alebo nás vylákalivon a
hadica zo záhrady striekala na všetky strany.
Smiechu a kriku bolo požehnane.
Dokonca sa nám jedného dňa naša susedka priznala, že miluje tie sviatky
vďaka nám.
Zatvárili sme sa dosť začudovane a tak nám to vysvetlila.
Že toľko zábavy, smiechu, hukotu, bláznenia…. ešte nikdy a nikde na
šibačku nevidela. A každý rok si otvorí okno a už iba čaká kedy zazvonia prví
šibači, aby to mohla sledovať naživo.
No a po hurhaji, sme vyhladovelí vždy zasadli za stôl plný dobrôt.
Nikdy nechýbal na slávnostnom stole VEĽKONOČNÝ BARÁNOK, ktorý som aj ja
tradične upiekla.
Okrem množstva zákuskov/
spomeniem aspoň 2, ktoré vám aspoň na obrázku ponúkam J/ deťmi zbožňovaná piškótová roláda plnená lekvárom,
tvarohový koláč,
nám stôl ponúkal cez varené údené, vajíčka, klobásky, spišskú chrenovicu a
iné.
No a pánov neobišiel kalištek domácej spišskej slivovice.
Šibačka u nás trvala do neskorých hodín a nám deťom vždy bolo ľúto, že už
je po L
Dnes som chcela urobiť radosť slečinke S a uvariť jej obľúbené jedielko
FRIED RICE /inak prvé slovné
spojenie, ktoré sa naučila na našom dobrodružnom výlete v Thajsku/.
Vďaka mojej najlepšej kamarátke K, ktorá je skoro ako moja sestra, sme mohli
túto dobrodružnú cestu absolvovať.
Okrem toho, že to bola pre nás najdlhšia, najfarebnejšia, najkrajšia,
najexotickejšia cesta, bola to aj cesta za zážitkami s poznaním kultúry, jedla,
tradícii…
Naozaj, zažili sme toho veľa.
Okrem prírodných krás, totálnej pohodičky pri stolovaní na pláži, nás
oslovila aj strava, ktorá bola nielen chutná, ľahká, pikantná, nádherne farebná
s množstvom zeleniny, no proste famózna!
Sami uznajteJ
Ale vrátim sa späť k veľmi jednoduchému jedielku, ktoré chutilo najmladšej
účastničke zájazdu. Máme ho zaradené dosť často v našom rodinnom meníčku.
FRIED RICE = opekaná ryža, ktorú môžete kombinovať s mäsom, so zeleninou,
alebo len samotnú opekanú ryžu.
Naučila som sa tých ázijských receptíkov viac, ale pekne poporiadkuJ
Uvedomila som si, že opäť cez chuťové poháriky sme v neustálom spojení s
priateľmi, ktorí sú na opačnej strane zemegule.
