VEĽKONOČNÝ BARÁNOK
Mojim druhým najobľúbenejším sviatkom bola vždy VEĽKÁ NOC.
Celá rodina prežívala sviatky pohromade, navštívili nás aj vzdialení
príbuzní, hlavne mužského pohlavia, aby nás mohli do krásy a zdravia vyšibať,
varili a piekli sme samé dobroty a nemuseli sme ísť do školy.
Vo veľkonočný pondelok sa veru diali vážne veci. Bratranci našej maminy
mali inak pripravené kulehy a vždy bola u nás doma na záver potopa.
Dokázali vymyslieť také chytáky, že už aj bola mama, babka a my vo vani
plnej vody.
Darmo lamentovala pani M. nad účesom. Hneď bolo vďaka vode po ňom.
Alebo nás vylákali von a
hadica zo záhrady striekala na všetky strany.
Smiechu a kriku bolo požehnane.
Dokonca sa nám jedného dňa naša susedka priznala, že miluje tie sviatky
vďaka nám.
Zatvárili sme sa dosť začudovane a tak nám to vysvetlila.
Že toľko zábavy, smiechu, hukotu, bláznenia…. ešte nikdy a nikde na
šibačku nevidela. A každý rok si otvorí okno a už iba čaká kedy zazvonia prví
šibači, aby to mohla sledovať naživo.
No a po hurhaji, sme vyhladovelí vždy zasadli za stôl plný dobrôt.
Nikdy nechýbal na slávnostnom stole VEĽKONOČNÝ BARÁNOK, ktorý som aj ja
tradične upiekla.
Okrem množstva zákuskov /
spomeniem aspoň 2, ktoré vám aspoň na obrázku ponúkam J/ deťmi zbožňovaná piškótová roláda plnená lekvárom,
tvarohový koláč,
nám stôl ponúkal cez varené údené, vajíčka, klobásky, spišskú chrenovicu a
iné.
No a pánov neobišiel kalištek domácej spišskej slivovice.
Šibačka u nás trvala do neskorých hodín a nám deťom vždy bolo ľúto, že už
je po L
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára